Fisherová Catherine - Inkarceron

Vydavateľstvo: Ikar, 2011

Detaily

• 328 strán
• pevná väzba
• slovenský jazyk

„ Nezměrný, bez konce je Inkarceron, propasti, chodby a průchody.

Svúj žalář zmapuje ten člověk, jen on, kdo někdy okusil svobody.“

Knihu som čítala v češtine, preto je možné, že niektoré mená a názvy nebudú korešpondovať so slovenskou verziou.

Takže, čo je Inkarceron? Je to futuristické väzenie ukryté na neznámom mieste. Žijú v ňom potomkovia pôvodných väzňov. Toto väzenie je už stáročia uzavreté. Nikto sa nedostane dnu, ani z neho von. Pri jeho zakladaní zavreli aj dobrovoľníkov, učiteľov, takzvaných Sapientov. Oni nahradili liečiteľov a vedcov vo väzení. Iba Správca vie kde sa Inkarceron nachádza a čo sa v ňom deje. Existujú teórie, že je niekde v podzemí, veľmi hlboko a tvorí ho obrovský labyrint. Ale hlavne, Inkarceron je nevydarený projekt. Je to samotné peklo. Vládne sám a nikto nad ním nemá moc.

„Aby tu lidé přežili, musejí sestoupit do nejtemnějších hlubin své bytosti. Stanou se z nich zvířata, nic necítí ani nevidí bolest druhých.“

V tomto väzení žije Finn. Cíti, že tam nepatrí, že sa narodil mimo väzenia a pochádza z vonkajšieho sveta. Nič konkrétne si ale nepamätá a často máva nevysvetliteľné vidiny a útržky  nejasných spomienok. Je si istý, že dokáže nájsť cestu z Inkarceronu von.

Mimo Inkarceronu je svet, aký poznáme. Navonok sme asi v 17. Storočí a všetko je krásne a ideálne. Ale zdanie klame. Nachádzame sa totiž v jednej chorej, paranoickej a pokryteckej spoločnosti. Čas je zákonom zmrazený. Ľudia len vytvorili ilúziu 17. Storočia a prežívajú bez akýchkoľvek technických vymožeností. Akýkoľvek pokrok je prísne zakázaný. V skutočnosti však, technika je vyspelá a majú „vecičky“, o akých sa nám, v našom dnešnom svete ani nesníva. Ich používanie ale je prísne zakázané. Nič sa nedá utajiť, aj steny majú uši. Kráľovná má špehov a posluhovačov v celej ríši.

V tomto vonkajšom svete žije Claudia, dcéra správcu Inkarceronu. Má dopredu dohodnutý sobáš s princom Casparom a stane sa z nej kráľovná. Pred otcom má obrovský rešpekt. Bojí sa ho rovnako, ako všetci ostatní.  Správca je totiž úplne posadnutý vidinou moci. Pre vlastné dobro je ochotný obetovať čokoľvek a kohokoľvek. Aj vlastnú dcéru. Claudii sa podarí potajomky nadviazať spojenie s uväzneným  Finnom a rozhodne sa mu pomôcť pri úteku...

Moje dojmy:

Teraz som si už úplne istá, že mám rada distópické romány. Normálne netrpím paranoiou, ani klaustrofóbiou, ale po dočítaní som sa musela ísť nadýchať čerstvého vzduchu a zohriať sa na slnku. Napriek tomu, že Inkarceron je obrovský, sú v ňom lesy, moria, chodby, hory lesy...atď. ,  cítila som sa veľmi stiesnene. Toto väzenie je ako obrovský, živý organizmus. S každým si zahráva a robí si čo chce.  Cíti sa byť nedocenený, má svoje túžby a dochádza mu energia. Preto všetko recykluje. Keď sa mu minie genetický materiál, chýbajúce články nahradí mechanickými. Vytvára poloľudí, polozvieratá a kto vie čo ešte? Je to úplne desivá predstava budúcnosti.

Od začiatku som si obľúbila Claudiu. Je pozorná, dôsledná a inteligentná. Nebojí sa riskovať a vie byť rázna a rozhodná. Má v sebe poriadnu dávku odvahy a statočnosti.

Oproti nej, je Finn iba vedľajšia postava. Je taký vlažný, nemá gule. Neviem ako sa mu vôbec podarilo v tom väzení prežiť. Je taký trtko.

Veľmi sa mi páčil charakter Johna Arlexa – Správcu Inkarceronu a Claudinho otca. Sršal z neho chlad a strach. Nikdy som si nebola istá, kedy sa objaví a čo urobí. Je úplne nevyspytateľný. Vynikajúca záporná postava.

Je to výborný a zaujímavý román s krásnym obalom. Sem tam nejaká steampunková drobnosť, ktorá mi tentokrát vôbec neprekážala. Občas som zapochybovala o tom, ktorý svet je reálny. Občas bolo pár hluchých miest, ale väčšinou to frčalo na plné obrátky. Nikomu sa nedalo veriť, na nikoho sa nedalo spoľahnúť. Čo som si najviac cenila, že to bolo bez milostného trojuholníka. Moje hodnotenie je na 4**** . Jedna hviezdička dole kvôli nemožnému Finnovi. 

p.s. aj ja by som prijala laserový pleťový korektor na okamžité vyhladenie vrások :)))